Tematický okruh

Náhrada škody

Nový Občiansky zákonník zásadne mení systematiku zodpovednosti za škodu a v nadväznosti na zjednotenie záväzkového práva zavádza jednotné rozlíšenie medzi zmluvnou zodpovednosťou (nevyžaduje sa zavinenie) a mimozmluvnou zodpovednosťou (spravidla založená na zavinení). Zmluvná zodpovednosť je naďalej limitovaná pravidlom predvídateľnosti škody, ktoré sa doteraz uplatňovalo len v obchodnoprávnych vzťahoch a po novom bude platiť pre všetky zmluvy. Novinkou je aj výslovná úprava zodpovednosti za škodu z predzmluvných rokovaní. Nový Občiansky zákonník tiež precizuje viacero osobitných druhov zodpovednosti a upravuje spôsob a rozsah náhrady škody.

Čo sa mení

Zodpovednosť za škodu sa po novom člení na zmluvnú a mimozmluvnú. V rámci zmluvnej zodpovednosti zmluvné strany zodpovedajú za nesplnenie povinnosti bez ohľadu na zavinenie; zbaviť sa zodpovednosti môžu len preukázaním prekážky mimo ich vplyvu, ktorú nebolo možné predvídať ani prekonať. Nahrádza sa len predvídateľná škoda, okrem prípadov úmyslu alebo hrubej nedbanlivosti. Zodpovednosť možno zmluvne obmedziť, pri úmyselnej škode však nie vopred.

Pri mimozmluvnej zodpovednosti sa vo všeobecnosti vyžaduje zavinenie, ktoré sa na rozdiel od doterajšej úpravy nepredpokladá – poškodený bude musieť zavinenie preukázať. Vypúšťa sa všeobecná prevenčná povinnosť, čím sa mimozmluvná zodpovednosť zužuje. Pri zodpovednosti za prevádzku podniku sa doterajší prísny režim nahrádza miernejším – vyžaduje sa zavinenie prevádzkovateľa, jeho zodpovednosť sa však predpokladá a zbaviť sa jej môže preukázaním náležitej starostlivosti. Zásadne sa mení aj zodpovednosť za pomocníka: pri nesamostatnom pomocníkovi zodpovedajú principál a pomocník spoločne, pri samostatnom pomocníkovi zodpovedá iba pomocník a principál len za nedostatočný výber a dohľad.

Výslovne sa upravuje zodpovednosť za porušenie predzmluvných povinností vrátane povinnosti informovať partnera o skutočnostiach dôležitých pre jeho rozhodnutie zmluvu uzavrieť; jej porušenie zakladá zodpovednosť podľa pravidiel zmluvnej zodpovednosti, aj keď sa zmluva napokon neuzavrie. Samostatne sa postihuje aj nepoctivé rokovanie bez skutočného úmyslu dospieť k dohode.

Popri peňažnej náhrade a uvedení do pôvodného stavu pribúdajú ako spôsoby náhrady škody prevod práva a prevod zmluvy. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z obvyklej ceny, po novom sa však zohľadní aj to, čo musí poškodený účelne vynaložiť na obnovenie alebo nahradenie funkcie veci. Ak výšku škody nemožno presne určiť alebo len s nepomernými ťažkosťami, určí ju súd podľa okolností prípadu.

Pri nemajetkovej škode na zdraví zostáva zachované bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, pribúda možnosť priznať aj náhradu inej nemajetkovej ujmy z dôvodov hodných osobitného zreteľa; pri porušení zmluvy sa nemajetková škoda bude odčiňovať len pri zmluvách zameraných na uspokojenie nemajetkových záujmov. Novinkou je právo blízkych osôb na náhradu nemajetkovej škody pri úmrtí alebo mimoriadne závažnom poškodení zdravia inej osoby. Súd si zachováva moderačné oprávnenie znížiť náhradu škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa, po novom aj v prospech právnických osôb; pri úmyselne spôsobenej škode je moderácia vylúčená. Zavádza sa aj peňažné odčinenie nemajetkovej škody spôsobenej zo zavrhnutiahodného úmyslu, napríklad z túžby ničiť alebo ublížiť.

Aký je praktický dopad

Pre prax bude rozhodujúce správne rozlíšenie, či nárok vzniká z porušenia zmluvy alebo z mimozmluvného zásahu – pri zmluvných nárokoch sa neskúma zavinenie, ale existencia ospravedlniteľnej prekážky a predvídateľnosť škody, pri mimozmluvných nárokoch je naopak potrebné zavinenie. Vzhľadom na zmeny právnej úpravy môže byť potrebná revízia vzorových zmlúv a doložiek o zodpovednosti, pričom aj všeobecne bude potrebné pri vyjednávaní zmluvnej dokumentácie dbať na nové zákonné pravidlá, vrátane limitov náhrady škody či podmienok zbavenia sa zodpovednosti. Predzmluvná zodpovednosť si vyžiada disciplínu pri rokovaniach – môže byť vhodné dokumentovať poskytnuté informácie, výhrady o nezáväznosti rokovaní a dôvody ich prípadného ukončenia.

Otázky a odpovede

Q&A k téme

Aká je najzásadnejšia koncepčná zmena novej úpravy náhrady škody?
Najzásadnejšou zmenou je prechod od doterajšieho jednotného konceptu zodpovednosti k jasnému rozlíšeniu zmluvnej zodpovednosti (bez potreby zavinenia) a mimozmluvnej zodpovednosti (spravidla založenej na zavinení). S tým súvisí aj rozšírenie pravidla predvídateľnosti škody, ktoré doteraz platilo len v obchodných vzťahoch, na všetky zmluvy.
Čo znamená pravidlo predvídateľnosti škody a čoho sa v praxi dotkne?
Dlžník pri porušení zmluvy zodpovedá len za škodu, ktorú bolo možné v čase uzavretia zmluvy rozumne predvídať; toto pravidlo sa doteraz uplatňovalo len v obchodnoprávnych vzťahoch, po novom platí pre všetky zmluvy. Pri úmyselnom porušení zmluvy alebo hrubej nedbanlivosti sa toto obmedzenie neuplatní a nahrádza sa aj nepredvídateľná škoda.
Môže nám vzniknúť zodpovednosť za škodu, ak zmluvu s partnerom nakoniec neuzavrieme?
Áno. Zákon výslovne upravuje zodpovednosť za porušenie predzmluvných povinností vrátane povinnosti informovať partnera o dôležitých skutočnostiach – jej porušenie zakladá zodpovednosť podľa pravidiel zmluvnej zodpovednosti aj vtedy, ak k uzavretiu zmluvy napokon nedôjde. Osobitne sa postihuje aj nepoctivé vedenie rokovaní bez skutočného úmyslu dospieť k dohode.
Zmenia sa spôsoby, akými možno nahradiť vzniknutú škodu?
Áno, popri doterajšej peňažnej náhrade a uvedení do pôvodného stavu pribúdajú ako nové spôsoby náhrady škody prevod práva a prevod zmluvy. Zároveň sa pri určovaní výšky škody na veci má zohľadniť aj to, čo musí poškodený účelne vynaložiť na obnovenie alebo nahradenie jej funkcie, nielen obvyklá cena veci.
Môže súd znížiť výšku náhrady škody, ak by bola pre škodcu likvidačná?
Áno, súd si zachováva tzv. moderačné oprávnenie znížiť náhradu škody, pričom vo výnimočných prípadoch ho bude môcť použiť aj v prospech právnických osôb. Redukcia povinnosť nahradiť škodu je však vylúčená, ak bola škoda spôsobená úmyselne.
Akou právnou úpravou sa spravujú škodové prípady spred účinnosti nového zákonníka?
Mimozmluvné záväzky zo spôsobenej škody sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak sa zakladajú na skutočnostiach, ktoré nastali pred účinnosťou nového Občianskeho zákonníka, a to aj vtedy, ak škoda vznikla až po účinnosti novej úpravy. Ak ide o škodu spôsobenú porušením zmluvy uzavretej pred účinnosťou nového zákonníka, posúdi sa zásadne podľa doterajšej právnej úpravy, ak si strany nedohodli prechod na nový režim.