
Tematický okruh
Premlčanie
Nový Občiansky zákonník odstraňuje rozdiel medzi všeobecnými premlčacími lehotami v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch a zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu. Špeciálne premlčacie lehoty budú platiť pre osobitné kategórie nárokov (napríklad judikované nároky či nároky z náhrady škody). Posilňuje sa tiež zmluvná voľnosť: strany si môžu písomne dohodnúť inú dĺžku premlčacej lehoty v rozpätí od jedného do desiatich rokov. Novinkou je aj možnosť namietnuť premlčanie a odmietnuť plnenie mimosúdne, čo je významné najmä pri nárokoch vykonávaných priamo, ako je záložné právo. Nová úprava premlčania sa zásadne uplatní len tam, kde premlčacia lehota začne plynúť až po účinnosti nového zákonníka a zároveň sa aj samotný právny vzťah spravuje novým zákonníkom.
Čo sa mení
Najpodstatnejšou zmenou v oblasti premlčania je zrušenie dvojkoľajnosti všeobecných premlčacích lehôt. V súčasnosti platí v občianskom práve trojročná a v obchodnom práve štvorročná lehota; po novom bude platiť jednotná trojročná premlčacia lehota.
Zásadnou novinkou pre prax je posilnenie zmluvnej voľnosti: strany si môžu písomnou dohodou o premlčacej lehote dohodnúť inú dĺžku premlčacej lehoty, než stanovuje zákon, a to v rozpätí od jedného do desiatich rokov. Začiatok plynutia lehoty však dohodou nemožno určiť a jej celkové trvanie nesmie ani na základe dohody presiahnuť desať rokov. Takúto dohodu zároveň nemožno uzatvoriť v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o premlčacej lehote bude zásadne možné uzavrieť pred aj po začatí plynutia lehoty alebo dokonca po jej uplynutí - v poslednom prípade má mať dohoda o predĺžení účinky uznania dlhu.
Nový zákonník zároveň jasne vymedzuje, pri ktorých nárokoch všeobecná premlčacia lehota neplatí. Pre judikované nároky, nároky vyplývajúce z práv zapísaných vo verejnom registri (napríklad záložných práv) či nároky zo služobnosti platí dlhšia desaťročná premlčacia lehota. Špeciálne lehoty sa uplatnia aj pre nároky z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, porušenia práv spotrebiteľa a nekalej súťaže.
Na rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá upravuje len namietnutie premlčania v súdnom konaní, nový Občiansky zákonník výslovne ustanovuje, že povinná osoba môže namietnuť premlčanie a odmietnuť plniť akokoľvek, teda nielen pred súdom. Toto je relevantné najmä pri nárokoch, ktoré sa neuplatňujú na súde, ale priamo vykonávajú, napríklad záložné právo.
Premlčacie lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou nového Občianskeho zákonníka, dobehnú v režime podľa doterajších predpisov, rovnako ako lehoty začínajúce plynúť neskôr, ak sa samotný záväzkový vzťah naďalej riadi starým právom. Nová úprava premlčania sa teda uplatní len tam, kde premlčacia lehota začala plynúť po účinnosti novej úpravy, a zároveň sa aj samotný právny vzťah riadi novým kódexom.
Aký je praktický dopad
Pre obchodné spoločnosti ide predovšetkým o zásah do správy pohľadávok; obchodné pohľadávky, ktoré sa doteraz premlčiavali v štvorročnej lehote, sa budú premlčiavať v lehote troch rokov. Interné systémy a workflow upomínania bude preto potrebné včas prenastaviť, aby sa spoločnosti vyhli riziku premlčania. Podnikateľ, ktorý bude naďalej počítať so štvorročnou lehotou, riskuje, že jeho nárok bude v čase podania žaloby už premlčaný a jeho právo na súdnu ochranu zanikne.
Zároveň sa v obchodnej sfére výrazne rozširuje priestor pre zmluvnú úpravu premlčania. Aj podľa súčasnej úpravy môže dlžník v obchodných vzťahoch jednostranne predĺžiť premlčaciu dobu písomným vyhlásením, no tento mechanizmus je obmedzený na jednostranný úkon dlžníka a nepokrýva skrátenie lehoty ani dohodu oboch strán. Nová úprava ide ďalej: strany si môžu premlčaciu lehotu obojstranne prispôsobiť konkrétnemu vzťahu. Pri strategických, dlhodobých alebo inak významných zmluvách je možné dohodnúť dlhšiu premlčaciu lehotu a získať tak viac času na uplatnenie prípadných nárokov. Pri rizikových vzťahoch môže byť naopak v záujme jednej zo strán dohodnúť kratšiu premlčaciu lehotu, typicky ak chce čo najskôr nadobudnúť právnu istotu, že si druhá strana voči nej už nemôže uplatniť žiadne nároky, a nechce zostať dlhodobo vystavená riziku ich neskoršieho uplatnenia. Ide teda o podstatne širší vyjednávací nástroj, než aký slovenské právo doteraz ponúkalo, a ktorý môže pripravená zmluvná strana využiť vo svoj prospech.
Otázky a odpovede
